Na Zázrivskej inverzii zaspieval Martin Harich

Básnik, spevák, potulný muzikant spievajúci v uliciach európskych miest či chalan z Liptova. Martin Harich sa popri jeho potulkách po svete zastavil aj na Zázrivkej Inverzii. Ako sám hovorí, veľa vecí robí srdcom, preto publiku zaspieval rád, i keď spočiatku ani nebol v programe.

Martin, ako si sa dostal na Zázrivskú Inverziu?

Prišiel som autom (smiech) a neplánovane. Môj ocino sa pozná s Metodom Macekom a sú kamaráti. On mi povedal, že v Zázrivej je pekná akcia a celý jej príbeh sa mi zapáčil, tak som povedal “poďme”. Ako pesničkár často hrám na ulici a povedal som si, že to pojmem rovnako spontánne. Nebol som v programe, iba mi dali vedieť, kedy bude priestor hrať. Keď som začínal, tak boli v publiku dvaja ľudia, plus moja mamka. Neskôr sa amfiteáter postupne plnil presne ako keď spievam na ulici.

Aký dojem na teba spravili Zázrivci?

Prvý ujo, ktorého som stretol mi povedal, že “aaa to ste vy, Adam Ďurica “(smiech). Mal som pocit, že ma má za rýchlokvasenú celebritu z televízie. Ale paradoxom je, že publikum ma prijalo. Bolo by normálne, keby nie. Nie všetci sú na instagrame a nepoznajú ma. Bol to však veľmi príjemný koncert. Hudba všetky tieto veci nakoniec prelomí, lebo a vďaka Bohu za to, ľudia stále počujú a cítia, keď sa niečo deje srdcom. Výsledný efekt s bubeníckou šou, akú som v živote nevidel, stál za to.

Nie je pre teba demotivujúce, keď nie je plné hľadisko?

Ako som už hovoril, je to rovnaké ako keď hrám na ulici. Ľudí na ulici musím najprv zaujať. Nie je to ako keď čaká na teba plná sála a ľudia už akoby vedia, čo dostanú. Speváka to rozmazná. Potom sa stáva, že nedá do hudby toľko energie. Stalo sa to mnohým mojim kamarátom. Nehovorím to len vo vzťahu s dnešným koncertom, ale preto hrám na ulici, aby som si stále oživoval pocit, že ľudí musím hudbou osloviť a dať im niečo zo seba.

Vravel si, že sa ti zapáčil príbeh Zázrivskej Inverzie. Čo na ňu hovoríš?

Posledné roky robím veľa vecí srdcom a mal som pocit, že tu mám ísť. Čiže neviem či sú to nejaké konkrétne veci. Skôr som cítil, že je to prirodzené a pekné a že je to celé od srdca ako to ľudia zorganizovali v tomto krásnom kraji.

Bol si tu už niekedy?

Áno, bol. Aj v Zázrivej aj v Terchovej. Chodíme tu relatívne často. Dokonca sme tu mali pred dvoma - troma rokmi môj hudobný tábor, ale ten bol v Terchovej.

Zo života Martina Haricha

Si vegetarián alebo máš rád mäso?

Nevadí mi byť bez mäsa, ale dám si mäso. Som chalan z Liptova (smiech). Ale nie som taký, že vegetariáni fuj.Naopak, vegetariánske jedlo mi chutí. Veľakrát ich obdivujem, že jedlo vedia uvariť chutne aj bez mäsa.

Separuješ odpad?

Áno, ale mám k tomuto veľmi demotivujúci príbeh. Doma sme triedili odpad a vonku boli farebné kontajnery a prišlo jedno veľké auto a všetky smeti vzalo naraz. Tak si vravím, že toto som nemal vidieť.

Skúšal si niekedy nejaký nezvyčajný šport ako slackline?

Ako športovec som dosť pasívny. Veľa cestujem, väčšinou sedím v aute a najviac času trávim na cestách. Ale milujem turistiku. Kedysi sme s mojím dedkom prešli celé Tatry, ale teraz na to už veľmi nie je čas. Ale snažím sa chodiť do prírody, je to pre mňa duševná hygiena.

Robil si tu dnes aj niečo iné okrem spievania (a jedenia klobásy)?

Bol som si pozrieť vašu zrúcaninu kostolíka. Pripomenulo mi to púť do Santiago de Compostely. Išiel som 28 dní severným Španielskom pešo 650 kilometrov a bol to najšťastnejší mesiac môjho života. Všade tam boli takéto krásne kostoly. Compostela bol asi najväčší športový výkon môjho života.

Prespával si v stane alebo niekde inde?

Popri ceste do Compostely sú zriadené ubytovne. Do Compostely sa pritom dá ísť rôznymi cestami. Ja som išiel najznámejšou, francúzskou cestou a vždy som mal kde spať. Vybavil som si pútnický preukaz, na základe ktorého môžeš prespávať v rôznych chrámoch či ubytovniach. V lete je to celkom Disneyland, ale ja som bol v septembri, takže som bol sám.

Máš obľúbené miesto, kam sa rád vraciaš alebo nejaký obľúbený kopec?

Mám. Máme za domom taký kopec, ktorý som nazval Stošičan a odvtedy ho celá dedina volá Stošičan. (smiech)

Henrieta Gaššová a Marek Macek